1. kapitola- La tua cantante

16. února 2009 v 13:20 | ninka |  My story of Jasper
A je to tu! Definitívne som sa rozhodla, že idem zverejňovať moju poviedku o Jasperovi, na ktorej pracujem. Takže menšie info: píšem to v mene Jaspera, nikdy nestretol Cullenovcov ani Alice, žije sám.
Snáď sa vám to bude páčiť, zatiaľ to čítali iba Lucy s Cathy:) A chcem im poďakovať za pozitívne hodnotenie!
Tak sa dajte do čítania a budem rada, keď zanecháte koment!

Opäť noc. Najsmutnejšia časť celého dňa. Po toľkých rokoch som už z tej večnej tmy unavený. Chýba mi svetlo. Svetlo môjho vyhasínajúceho života, ktorý aj tak nestojí za nič. Nemám dôvod prečo žiť. Nemám pre koho žiť. Zostal som tu sám. Sám v tejto veľkej hre zvanej život.

Neprichystal si pre mňa nič dobré, nič zaujímavé, stále iba ten stereotipný spôsob života. Skrývať sa, nebyť nápadný, neprejavovať sa. To sú moje heslovité slová podľa ktorých sa musím riadiť. Ale kto povedal, že musím? Ja sám, pred mnohými rokmi. Povedal som si, že vďaka mojej schopnosti budem pomáhať ľuďom riešiť ich problémy. Ale keď som ich zopár sledoval uvedomil som si, že žiť bez hádok a problémov sa asi naozaj nedá. Niektoré aj zlé veci prispievajú k niečomu väčšiemu. A to je dobro. Nemôžem proste len tak vymazať všetko zlé z ľuského života. Nemôžem im vnucovať dobré pocity. Niekedy si treba aj poplakať, zanadávať a zostať chvíľu sám, aby sme tú bolesť prekonali. Ale na to ľudia nepotebujú moju schopnosť. Tá im to robí práveže ešte horšie. Lebo iba oddiaľuje to, čo má prísť. Uvedomiť si, čo je zlé, vyspovedať sa a sám to prekonať. Možno nie sám, pomáhajú vám priatelia a rodina...ach. Priatelia a rodina. Pichlo ma až pri srdci, teda keby som nejaké mal, že?
Tieto dve slová, tieto dôležité pojmy ktoré každý človek uschováva v svojom vnútri u mňa chýbajú. Nikdy som nestretol nikoho, komu by som mohol úplne dôverovať a hovoriť mu priateľ. Bol som sám. A stále si to opakujem, lebo viem, že je to už jednoducho tak a nič sa s tým nedá robiť. O svojej rodine toho veľa neviem, aj tak už sú mŕtvy. A ja už som na tomto svete bez nich tak dlho, že už si ani nepamätám aké je to prísť k niekomu, koho máte radi a porozprávať sa, objať ho, pomôcť mu. Načo dopekla mám schopnosť upokojovať emócie, keď nemám nikoho, komu by som tým skutočne pomohol? Nikoho známeho? Tak načo mi to je?
Zúrivo som kopol do kameňa pred sebou. Zaslúžim si to? Že nemám nikoho koho by som mohol mať rád a pomôcť mu žiť šťastný život?
Zaslúžim. Nikdy som nikoho nehladal. Stále som sa vyhýbal roznym upírskym rodinám, lebo som si myslel, že nedokážem byť závislý na niekom. A práve to by bolo to úžasné. Nerobiť si všetko iba podľa seba, ale aj podľa iných. Ale nie. Ja som to všetko premrhal.
Občas som iba zostával s pustovníkmi upírmi, ale tí hneď odišli, takže som sa nestihol zblížiť a tak mi to vyhovovalo. Teraz by som sa potreboval o niekoho starať, niekoho ochraňovať, mať niekoho pri sebe, po mojom boku.
Zastavil som sa a pozeral som, aká je tma noci pohlcujúca. Pohlcuje mňa a moje myšlienky do ešte hlbšieho rozmýšľania nad svojím bezvýznamným životom.
Pozastavil som sa nad tým a napadla ma jedna vec. Aspoň neubližujem ľuďom. Aspoň som sa naučil nezabíjať ich a žijem iba na zvieracej krvi. Stále sa neviem ešte stopercentne ovládať ale snažím sa. A v tom som na seba pyšný. Aspoň v niečom...
A tiež mi už dlho žiadny človek nevoňal extrémne dobre, žeby som sa prestal absolutne ovládať. Teda pokiaľ neprišla táto noc.
Povedal som si, že si pôjdem sadnúť do najbližšieho baru a tak sa na moment skryjem pred touto zabijackou tmou a vypnem svoje myšlienky. Prešiel som cez jednu ulicu a zastavil som sa pred malým barom s obrovskou svietiacou ceduľou na predných dverách. V baroch bolo vždy všetko ťažšie, keby sa tam objavil niekto s vynikajúco voňavou krvou. Taký malý dusný priestor. Asi by som musel okamžite odísť, bez toho aby som spôsobil problémy. Nedokázal by som so sebou žiť, kebyže poruším svoje pravidlo číslo jedna, ktoré bolo mojou prioritou a to je, že neublížim žiadnemu človeku a že sa nebudem so žiadnym zbližovať. To bola priorita číslo dva.
Nadýchol som sa studeného vzduchu veľkomesta sprevádzaného výparmi z áut a prestal som dýchať. To je naša výhoda. Nemusíme dýchať, keď nechceme.
A tak som otvoril dvere. Sadol som si za pult na vysokú kožennú barovú stoličku a objednal som si nejaký ten alkohol. Dokázal som sa ovládať čo sa týkalo pitia, takže som sa nemusel strachovať.
Emócie okolo neboli ničím zaujímavé ani zvláštne, tak som sa iba pokojne napil veľkým dúškom z pohára pred sebou.
Na svojom chrbte som ucítil niekoho pohľad. Napil som sa ešte raz a pomaly som sa ohliadol za rameno. Sedela tam. Drobné dievča, nemohla mať ani osemnásť. Mala jemnú tváričku nevinného malého človiečika, ktorá ale vytvárala totálny protiklad k jej temným magickým očiam. Boli šedé. Ale nie obyčajne šedé. Vyzerali, ako keby v sebe zachytili všetku hmlu z okruhu pár tisíc kilometrov. Výraz v jej očiach bol nečitateľný, nič nenaznačoval, ale pozerala sa mi rovno do tváre.
Jednou rukou si prehrabla bledohnedé vlasy s pramienkami blondu, ktoré jej sahali nad kúsok po ramená. Spustené boli len tak voľne, neposedne.
V rukách kŕčovito zvierala svoj pohár s colou a stále upierala svoje mlžné oči na mňa a prekvapilo ma, že aj ja som sa na ňu pozeral ako na zjav.
Emócie som pri nej necítil žiadne. Žiadne...ale veď to je nemožné! Musím niečo cítiť. Aj keď sa človek cíti neutrálne tak to cítim aj ja. Ale pri nej som necítil nič.
Nespomenul som ale prvú vec, vďaka ktorej ma zaujala a vďaka ktorej som sa otočil. Jej vôňa. Krv, ktorá jej prúdila v žilách ma rozrušila. Cítil som, ako som začal aj ja kŕčovito zvierať pohár a zistil som, že som opäť dýchal. Prestal som. Ale tú vôňu som cítil stále. Jej krv bola určená pre mňa. Jej krk...Bol odhalený. V miestnosti nebolo až tak veľa ľudí aby som ich nemohol zabiť všetkých bez toho aby som sa cítil zle, že som ich toľko pozabíjal. Veď to by som potom napravil. Ale musím ju mať. Teraz.
Už už som sa išiel postaviť a namieriť si to rovno k nej ale niečo ma zastavilo. Nejaká sila z môjho vnútra, ktorá mi to nedovolila.
Nemôžem. Sľúbil som si to. Kde sú moje pravidlá?
Pravidlá sú na to, aby sa porušovali.
Ale musia sa aj dodržiavať.
Toto pravidlo sa musí dodržiavať. To je to hlavné. Nesmiem ublížiť človeku. A nieto ešte takémuto. Určite nie je plnolená!
Ale jej krv nebola jediná vec, čo ma na nej vábila a znepokojovala. Ešte tu bol fakt, že necítim jej emócie. Ako je to vôbec možné? Nikdy sa mi to ešte nestalo.
Rozmýšľal som nad tým a znovu som sa obhliadol. Nepohla sa ani o milimeter. Stále v tej stuhnutej polohe s pohárom. A ja som opäť zabudol nedýchať. Ona...ona ma priťahovala!
La tua cantante. Jej krv mi spievala. Toto som v živote necítil a je to tu práve teraz. Určite je to ono. Popisovali mi to raz jedny upíri a vtedy som tomu nerozumel. Ale už viem čo to je.
Je možné, aby som ju nechal nažive? Alebo sa jej mám jednoducho zakusnúť do krku a vychutnať si ju?
Znovu som sa na ju obzrel a uvidel som tie jej nevinné mlžné oči a deckú tvár. Potom mi zrak prelietol k jej obnaženému krku a rozhodol som sa. Vedel som, čo musím spraviť a čo je správne.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Najlepší párik?

Alice&Jasper 82.6% (76)
Rosalie&Emmett 17.4% (16)

Komentáře

1 ChiLie ChiLie | Web | 16. února 2009 v 14:31 | Reagovat

krasna poviedka=)

2 Vejunka Vejunka | Web | 16. února 2009 v 16:08 | Reagovat

moc hezký

3 Flower Flower | Web | 16. února 2009 v 18:34 | Reagovat

Ahojik!!! nechtěla bys spřátelit s naším blogem o twilightu... mrkni na náš blogis a případně se tam ozvi :D papa!!! Flower-power

4 Cathy --->Tvoje SB♥ Cathy --->Tvoje SB♥ | Web | 16. února 2009 v 18:42 | Reagovat

Jóó!!!! už jsem čekala, kdy se to tu objeví :))) Moje milovaná povídka!!!!!♥♥

PS: Jinak konečně jsem se dala do toho blogu o Ashley!!!:)

5 ☺Mája☺ ☺Mája☺ | Web | 16. února 2009 v 19:00 | Reagovat

wow...tak teď nevim, jestli ji zabije či přemění či ji nechá na pokoji!! Fakt dobře zakončený!! teď budu netrpělivě čekat na další páč musím vědět jak to dopadne!!!!!! Jsi fakt dobrá spisovatelka!

6 kačule kačule | Web | 16. února 2009 v 21:47 | Reagovat

Tvůj blog je něco tak krásného!Tvůj blog je jeden z nejlepších!Mám ráda tvůj blog a nikdy tě neopustím!Máš hezký designy, a to už je co říct! :)

Blogaření je prostě nejlepší, co může existovat, a ty jsi jedna z těch nejlepších blogařek na světě!Nechápu a nenávidím ty lidi, kteří tvůj blog nenávidí, protože tvůj blog je prostě NEJ!Ti, co ti píšou špatný komentáře jsou ti, kteří ti chcou zkazit náladu a závidí ti, takže jsou OUT!

Pokud ty nepíšeš nikomu špatné komentáře, jsi blogařský anděl! :D

Pošli tento vzkaz všem sb, které máš nejvíc ráda!Pošli to i mě naspátek, protože já jsem taky tvoje esbéčko!Pokud to svým sb nepošleš, tak bude vidět, že o sb nemáš zájem a že je nenávidíš

7 Nikki-SB Nikki-SB | Web | 17. února 2009 v 13:01 | Reagovat

Tvůj blog je něco tak krásného!Tvůj blog je jeden z nejlepších!Mám ráda tvůj blog a nikdy tě neopustím!Máš hezký designy, a to už je co říct! :)

Blogaření je prostě nejlepší, co může existovat, a ty jsi jedna z těch nejlepších blogařek na světě!Nechápu a nenávidím ty lidi, kteří tvůj blog nenávidí, protože tvůj blog je prostě NEJ!Ti, co ti píšou špatný komentáře jsou ti, kteří ti chcou zkazit náladu a závidí ti, takže jsou OUT!

Pokud ty nepíšeš nikomu špatné komentáře, jsi blogařský anděl! :D

Pošli tento vzkaz všem sb, které máš nejvíc ráda!Pošli to i mě naspátek, protože já jsem taky tvoje esbéčko!Pokud to svým sb nepošleš, tak bude vidět, že o sb nemáš zájem a že je nenávidíš

8 (:Mimáčik:) → eSBe (:Mimáčik:) → eSBe | Web | 17. února 2009 v 14:59 | Reagovat

Je to proste.. nádherné:)) Neviem sa dočkať ďalšieho dielu!!

9 Cherry -your SB ♥♥ Cherry -your SB ♥♥ | Web | 17. února 2009 v 17:17 | Reagovat

takt sa mi páči!..chcem pokračovanie!! :D

10 Rose.. Tvé SB♥ Rose.. Tvé SB♥ | Web | 17. února 2009 v 19:55 | Reagovat

To je jasně a jednoduše nádhera!! Nevim co říct... Jen: Chci další díl!! Myslela jsem že mi bude dělat problém ta slovenština, ael rozuměla jsem tomu, naštěstí! =) Je to opravdu nádherné... V jednu chvíli jsem myslela že ta holka je Alice, ale pak mi došlo že jsi v úvodu psala že žije sám bez Alice... Pokračuj!

11 DiušQa ♥ DiušQa ♥ | Web | 19. února 2009 v 19:24 | Reagovat

krása, krása, bravo, bravisimo x).. Ďalší diel!!! okamžite :D hhehe

12 xD xD | 20. února 2009 v 18:24 | Reagovat

krasne rychlo dlasi diel!kedy bude?

13 Black Black | Web | 22. března 2009 v 11:47 | Reagovat

Wow, zajímavý...hmm, takže něco jako variace na Edwarda a Bellu jo? Ae líbí se mi to, ono neslyšet myšenky a necítit emoce je poměrný ozdíl, to se mi líbí...jen popravdě sem nepochopila ten aloho...vždyt upíři lidské jídlo ani pití...všecko jim přijde stejný ne? i když...proč bys to nmohla změnit, že jo?:D No, jdu na další...

14 ninka- webmiss ninka- webmiss | 22. března 2009 v 19:55 | Reagovat

Black: vieš že s tým alkoholom máš pravdu, chcela som to zmeniť ale dáko som na to zabudla...:D ja viem, že je to blbosť...neviem čo ma to napadlo...ale som veľmi rada, že sa ti páči!:) od teba ma pochvala teší dvojnásobne!

15 Aryana Aryana | Web | 25. března 2009 v 11:52 | Reagovat

...je superná.....jasper je moj oblubený upír...xD..a toto je naozaj nadherné

16 Dada Dada | Web | 4. dubna 2009 v 11:27 | Reagovat

krásna poviedka idem čítať hneď pokračko a ešte niečo Jasper 4ewer :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama